Legenda hovorí, že história Jalty začína gréckymi námorníkmi, ktorí sa dlho túlali hľadaním krajiny, kde by mohli pristáť. Pobrežie nazývali „yalos“a osada, ktorú na tomto mieste založili, sa nazývala Yalos alebo Jalta. V XIII. Storočí sa tu usadili benátski kupci, ktorých neskôr vyhnali Janovčania. Ten vytvoril obchodné prístavy pozdĺž celého pobrežia. Súčasne začali stavať pevnosti. Ich ruiny sa stále dajú nájsť. Pochádzajú z XI-XV storočia.
Ďalšie obdobie Jalty možno pripísať Byzantskej ríši. Toto bolo kniežatstvo Theodoro. Mesto sa volalo Yalita alebo Jalita. Nikdy to nebola pevnosť, ani dôležitý strategický bod. V 14. storočí možno mesto nájsť na mapách pod názvami Kallita, Gialita alebo Etalita. Ale všetky vyzerajú ako súčasné toponym.
Stredovek
Keďže Yalta nie je vojenským pracovníkom, prešla mnohými dramatickými stránkami:
- dobytie Turkami v roku 1475;
- ničivé zemetrasenie v tom istom 15. storočí;
- presídlenie kresťanov do Ruska v roku 1778.
Mesto, ktoré nemalo žiadnu obrannú hodnotu, však zostalo v dezolátnom stave a stalo sa z neho malá rybárska dedina. Nová vlna osídlenia v tejto oblasti sa začala rozdeľovaním pozemkov ruským cisárom, keď sa Krym dostal pod vedenie grófa M. Vorontsova ako generálneho guvernéra. Potom tu začali vznikať vinice, sady a za nimi paláce šľachtických osôb. Ruskému vedeniu sa Jalta páčila, pretože tu bolo dostatok sladkej vody a záliv bol veľmi pohodlný.
Status mesta Jalta bol pridelený v roku 1838. Stalo sa z neho krajské mesto. Je tu dobrá cesta. A potom bol vybudovaný plnohodnotný prístav, aby lode nemuseli prepravovať cestujúcich a prekladať tovar na štarty, ktoré mohli prísť priamo na pobrežie.
Letovisko
Hodnotu Jalty ako letoviska pochopili občania až po krymskej vojne. Zdravotnú klímu dokázali S. Botkin a V. Dmitriev. Títo lekári sa stali vinníkmi vzniku palácov tu - Massandra a Livadia. Začali sa tu však takmer vo veľkom stavať nielen cisárske paláce, ale aj kaštiele ďalších bohatých občanov. Práve status rezortu pomohol Jalte stať sa veľkou osadou. Stavebnému rozmachu pomohla aj výstavba železnice na Krym.
Dnes je azda najzaujímavejším objektom v blízkosti Jalty lastovičie hniezdo. Zdá sa, že nádherný hrad sa vznáša nad útesom. Málokto vie, že inžinierske myšlienky zachránili tento architektonický objekt. Zemetrasenie napokon spod budovy vyhodilo polovicu základov.
Udalosti Červeného teroru a Veľkej vlasteneckej vojny boli temnou stránkou histórie Jalty. Mesto však už nebolo súdené prestať existovať, bolo oživené a prežilo a zostalo krásnou perlou Krymu.
