Popis atrakcie
Prírodný park Daugavas Loki sa nachádza v lotyšských oblastiach Daugavpils a Kraslava na oboch stranách rieky Daugava. Park s rozlohou 120 km štvorcových bol vytvorený 25. februára 1990. Cieľom jeho založenia bolo zachovanie jedinečného prírodného náleziska. Keď bol park vytvorený, výstavba vodnej elektrárne Daugavpils bola zastavená. V obci Slutishki je stĺp, ku ktorému by mohla stúpať voda v nádrži vodnej elektrárne Daugavpils.
Výškové rozdiely v parku Daugavas Loki dosahujú 50 metrov a niekedy aj viac. Existuje napríklad také malé mesto Sargelishki, ktoré sa nachádza v nadmorskej výške 160 metrov nad morom, a Daugava, ktorá sa nachádza vo vzdialenosti menej ako 1 km od obce, tečie už vo výške 90 metrov nad morom.
Na území „Daugavas Loki“existuje veľké množstvo potokov, z ktorých najväčší je jedným z prítokov Daugavy - Melkalne. V parku je registrovaných o niečo menej ako 700 druhov rastlín. Lesy zaberajú jednu tretinu územia parku.
Na území parku Daugavas Loki sa nachádzajú dva z najväčších útesov v Lotyšsku. Najväčším je Verversky útes, ktorý je 42 metrov vysoký a asi 400 metrov široký. Ververský útes sa nachádza na ľavom brehu Daugavy, 3 km od obce Slutishki. Z výplachu sa otvára nádherný výhľad na Lotyšsko.
Sčervenanie nastalo po poslednej dobe ľadovej. Skladá sa hlavne zo štrku. Predtým počas silných povodní, keď bola voda blízko okraja útesu, často dochádzalo k zosuvom pôdy. Ten bol zaregistrovaný na začiatku 20. rokov minulého storočia. V poslednom čase nedochádza k výraznejším záplavám a zosuvom pôdy. Čo viedlo k zarastaniu útesu. Priemerný sklon Ververského útesu je 38˚С.
V parku sa nachádza množstvo kultúrnych a historických pokladov. Celkovo existuje 23 cenných archeologických nálezísk: Yuzefovsky, Sikelsky, Spruktsky farnosti, hrad panstva Rozalishki, osady Markovo a Vecrachinsky. Na území parku je navyše model hradu Dinaburg. V obci Vasargelishki je nainštalovaná vyhliadková veža, ktorej výška je 18 metrov.
Starobylé osídlenie Vecrachinskoe (Starorachinskoe) sa nachádza na pravom brehu Daugavy, asi 2,5 km od železničnej stanice Izvalta. Prvýkrát to popísal v roku 1941 husár Arvid Gusars. Prvé vykopávky boli vykonané až v roku 1986 na čele s Tatianou Bergou. Osada s rozmermi 60 x 30 metrov má tvar predĺženého trojuholníka. Na vytvorenie osídlenia bola použitá prirodzená odnož pobrežia, navyše boli vytvorené 3 umelé valy. V dôsledku vykopávok bola nájdená iba 2-10-centimetrová vrstva popola, žiadne predmety naznačujúce život ľudí sa nenašli. Predpokladá sa, že miesto je datované do neskorej doby železnej (storočia X-XIII).
