Popis atrakcie
Ruiny mesta Lamanai (v preklade „podvodný krokodíl“) sú starovekým kultúrnym a náboženským centrom mayského ľudu, ktoré sa nachádza na pobreží oceánu. Archeologické nálezy a stopy peľu kukurice v zemných a skalných sedimentoch naznačujú, že mayské osídlenie v Lamanai existovalo už v roku 1500 pred naším letopočtom. Vykopávky v okolí tiež odhalili, že Lamanai zažil demografický a sociálno-politický kolaps, ku ktorému došlo v mnohých ďalších veľkých mayských mestách v deviatom storočí nášho letopočtu. Osada však nebola opustená a až do španielskej okupácie v 16. storočí tu žili ľudia. V čase rozkvetu (klasické obdobie 250-900 n. L.) Malo mesto zhruba 20 tisíc obyvateľov.
Istý čas po príchode Španielov miestni obyvatelia stále zostali v meste. Krutý postoj dobyvateľov však prinútil obyvateľstvo opustiť svoje domovy. Španielski dobyvatelia priviedli utečenca Maya späť do miest, aby tam pracovali. Lamanai bol teda znovu osídlený. Pod dohľadom františkánskych mníchov boli Indiáni pokrstení a na mieste mayských svätyní boli postavené dva kostoly. Rozsiahle povstania v španielskych kolóniách neobišli Lamanai a v roku 1641 bolo podľa dokumentov františkánskych mníchov mesto zničené požiarom a opustené.
Po odchode Španielov z Belize v 18. storočí sa britský záujem o Lamanai sústredil na spracovanie cukrovej trstiny. V poslednej štvrtine devätnásteho storočia tu žilo niekoľko britských robotníkov a ich rodín, pričom mayské mohyly používali ako základ pre svoje domovy. Lamanai je teda mayské mesto, ktoré bolo nepretržite obývané dlhšie ako ostatné.
Archeologické vykopávky starovekého mesta sa začali v roku 1974. Ruiny španielskych kostolov a anglických domov viedli vedcov k záveru, že pod nimi je viac starovekých štruktúr. Bola objavená svätyňa pod jedným z kostolov, veľa keramiky, bol určený vek miesta. Výskum pokračuje dodnes.
