Popis atrakcie
Pred niekoľkými rokmi bol blší trh na ulici rue Rosier, v blízkosti metra Porte de Clignancourt, udelený štatút národného pokladu. Tento fakt ukazuje, ako vážne Parížania berú pochody aux puces (blšie trhy) a robia svoj poctivý podiel na upratovaní starých vecí z mesta.
Blšie trhy v Paríži existujú už viac ako storočie. Zbieranie a ďalší predaj použitých vecí je podnikanie staré ako svet. V roku 1880 vyhodili Parížania až 75 ton haraburdia ročne, všetok tento harabúrd nedokázala rozobrať celá armáda dílerov harabúrd.
Potom prefekt hlavného mesta Poubel nariadil dať do ulíc kovové škatule. Tak sa objavili odpadkové koše, ktoré sa dodnes volajú menom prefekta - poubelle. A junkeri boli nútení sústrediť sa na špeciálne trhy mimo hraníc mesta, ktoré sa potom konali relatívne blízko centra.
Tieto trhy sa nazývali blšie trhy. Jediným oficiálne povoleným blším trhom v centre mesta do roku 1955 bol trh na malom námestí Place Saint-Medard na ulici rue Mouffetard. Nemohol však konkurovať obrovským trhom s použitým tovarom, z ktorých najväčší bol blší trh na ulici Rosier.
Bola založená na konci 19. storočia a je jednou z najväčších v Európe. Pracuje tu niekoľko tisíc predajcov, ktorí majú maloobchodné predajne v konglomeráte pätnástich malých trhov s rôznymi názvami a rôznymi smermi: od starožitného nábytku po oblečenie a elektroniku. Trhové galérie sa tiahnu niekoľko kilometrov. Nájdete tu nielen odpadky, ale aj úplne nové oblečenie a nábytok, knihy a africké figúrky. A v blízkosti môže byť aj knižnica zo starého francúzskeho hradu.
Tento trh navštívi každý týždeň viac ako stotisíc kupujúcich. Špička sa začína popoludní, preto je lepšie prísť sem ráno. Blší trh má vraj vyjednávať. Mnoho obchodov prijíma kreditné karty. A nakoniec, keď idete sem, je lepšie bezpečne skryť peňaženku vo vnútornom vrecku - ako za starých čias tu aktívne lovia parížski vreckári.
