Popis atrakcie
Hrad Sant'Angelo (Saint Angela), ktorého mohutný blok stále dominuje panoráme Ríma, pôvodne slúžil ako hrobka cisárov a na pevnosť sa zmenil až v stredoveku. Hrad sa nazýva aj Hadriánovo mauzóleum. Na prepojenie tejto nádhernej pamiatky s Champ de Mars bol postavený most Pont de Sant'Angelo. Skladá sa z troch obrovských centrálnych oblúkov a dvoch šikmých plošín nesených tromi oblúkmi na pravom brehu a dvoma na ľavom.
Schéma výstavby mauzólea, zahrnutého v stredoveku do budovy hradu Sant'Angelo, zostala do značnej miery nezmenená. Budova stojí na obrovskom štvoruholníkovom základe, z ktorého každá strana je 89 metrov dlhá a 15 metrov vysoká. Na tejto základni je inštalovaný valcový bubon vysoký 21 metrov, obklopený radiálnymi stenami. Na vrchole tohto bubna je obrovská hlinená kopa lemovaná stromami a pozdĺž jeho okrajov sú osadené mramorové sochy. Vonku je budova lemovaná mesačným kameňom (druh mramoru) s tabletami pripevnenými po celom obvode múru, ktoré uvádzajú mená a mená tých, ktorí boli pochovaní vo vnútri mauzólea. Pohrebná miestnosť, umiestnená v samom strede masívneho bubna, má štvorcový tvar s tromi obdĺžnikovými výklenkami. V tejto miestnosti boli umiestnené urny s popolom cisárov.
Snáď už v roku 403 zahrnul cisár Honorius túto stavbu do bašty obranného múru Aureliana. Keď sa stala pevnosťou, v roku 537 ju obliehali Góti pod vedením Vitiga. Jeho premena na hrad prebehla v 10. storočí. Dnes je hrad mocnou pevnosťou na štvorcovom základe so štyrmi okrúhlymi vežami na rohoch, ktoré nesú mená apoštolov: svätý Matúš, svätý Ján, svätý Marek a svätý Lukáš. V čase pontifikátu Benedikta IX bola na základňu nainštalovaná valcová budova, ktorá opakovala schému výstavby Hadriánovho mauzólea. K ďalším zmenám na hrade došlo za vlády pápežov Alexandra VI. A Júliusa II. Pod posledným menovaným bola v hornej časti hradu postavená lodžia ako rám pre pápežove byty.
Na poschodí je vyhliadková terasa, nad ktorou sa vznáša Anjel, ktorý dal meno hradu, ktorý podľa legendy priniesol záchranu Ríma pred strašnou morovou epidémiou, ktorá zúrila počas pontifikátu Gregora Veľkého na jeho krídlach. Vo vnútri hradu sa v súčasnosti nachádza Národné vojnové múzeum a Múzeum umenia.
