Popis atrakcie
Pamätník Mikaela Agricoleho sa nachádza vo Vyborgu vedľa luteránskej katedrály svätých apoštolov Petra a Pavla.
Mikael Agricola, slávny fínsky pedagóg, zakladateľ fínskeho spisovného jazyka, sa narodil vo farnosti Pernaya v Nyulande v roľníckej rodine. Chlapec bol veľmi nadaný, a preto miestny kňaz presvedčil Mikaelových rodičov, aby ho vzdelávali. Vtedajšie vzdelanie bolo výsadou iba bohatých vrstiev, ale Agricolove vynikajúce schopnosti mu napriek tomu poskytli príležitosť študovať na latinskej škole vo Vyborgu. Priezvisko Agricola Mikael si vybral sám, z latinského agricola sa prekladá ako „farmár“.
Agricola získal ďalšie vzdelanie v Nemecku na univerzite vo Wittgenbergu. V roku 1539 bol menovaný rektorom Teologickej akadémie v Turku a v roku 1554 - prvým fínskym luteránskym biskupom.
Agricola stál na čele reformy Cirkvi, ktorá mala za následok zavedenie luteránstva vo Fínsku. Podľa katolíckych tradícií sa bohoslužby konali v latinčine. Väčšina farníkov zároveň počúvala a ukladala si do pamäte nezrozumiteľné slová, ktoré boli čisto mechanicky nezrozumiteľné, a dokonca ani nehádali o ich význame. Mikael Agricola veril, že bohoslužby v kostoloch vo Fínsku by sa mali vykonávať vo fínčine. Kázne pre kňazov boli pripravené vo fínčine a Mikael Agricola začal prekladať Bibliu do fínčiny.
Základný náter ABC-kirja je považovaný za prvú fínsku knihu a bol vydaný v roku 1542. Tento rok sa stále oslavuje ako rok pôvodu písma vo Fínsku. Agricola vzal ako základ pre spisovný jazyk turkucký a karelský dialekt. Primer okrem abecedy obsahoval aj Božie prikázania. Modlitba „Náš otec“, symbol viery, ďalšie duchovné texty.
Druhá kniha Agricoly je modlitebná kniha vo fínčine. Agricola pri 154 8g. bol preložený Nový zákon. Keď Agricola robil preklady, ešte neexistovala fínska literatúra, ani neexistovali pravidlá pre písanie. Mnoho duchovných konceptov tiež neexistovalo, takže Agricola predstavil nové slová na ich označenie. Je to napríklad Mikael Agricola, ktorý vlastní také fínske slová ako enkeli (anjel), historia (história), esikuva (ukážka), kasikirjoitus (rukopis).
Vo Fínsku si postavu Mikaela Agricolu veľmi vážia. Dátum jeho narodenia nebol stanovený, ale deň jeho smrti je známy - 9. apríla. Tento deň sa vo Fínsku oslavuje ako štátny sviatok - Deň Mikaela Agricolu alebo Deň fínskeho jazyka. Fínska spoločnosť pre literatúru každý rok v tento deň udeľuje ceny za najlepšie preklady svetovej literatúry do fínčiny.
Mikael Agricola je pochovaný vo Vyborgu, ale presné miesto jeho pochovania nie je známe. Možnými miestami jeho hrobu sú bývalá katedrála dominikánskeho kláštora alebo katedrála.
Iniciatíva na vytvorenie pamätníka Agricoleovi vo Vyborgu patrila Fínskej literárnej spoločnosti. Prostriedky na jeho stavbu sa začali zbierať v roku 1860, ale túto myšlienku začali vážne realizovať v roku 1901.
V roku 1903 bol schválený model pamätníka sochára Emila. Vikstrem. Rozhodlo sa postaviť pamätník v centre mesta, pred hlavným portálom kostola, ktorý stál oproti terajšej pošte Vyborg. Pamätník bol odhalený 21. júna 1908. Vikström zobrazil zakladateľa fínskeho písma s otvorenou knihou v rukách, ako káže kázeň. Na úpätí podstavca bola sochárska kompozícia: dievča číta knihu starcovi.
Pamätník Vyborgu počas zimnej vojny 1939-40 zmizol. Podľa historických údajov ho Fíni pri ústupe zakopali do piesku, ale zatiaľ sa nenašiel. Replika Agricolovej busty stojí dnes vo fínskom Pernayi.
V roku 2009 bol vo Vyborgu znovu postavený pamätník Mikaela Agricoleho. Slávnostný ceremoniál „návratu“pamätníka sa uskutočnil 27. júna 2009. Tento pamätník je novým odliatkom z pôvodného pamätníka Emila Vikstrema.
Projekt podstavca pre nový pamätník vypracoval architekt J. Lankinen (jeho otec bol kedysi architektom mesta Vyborg). Podstavec vyrobili murárski majstri. Doska, ktorá spája bustu a základňu pamätníka, je súčasťou pôvodného pamätníka, ktorý navrhol Emil Wikström.
