Popis atrakcie
Jednou z dominánt Vilniusu sú Tri kríže - pamätník, ktorý predstavujú tri biele kríže namierené k oblohe. Táto pamiatka sa nachádza na samom vrchole kopca v parku Kalnu, ktorý tiež nesie symbolický a náboženský symbol Vilniusu. Vrchol, ktorý sa nachádza v parku, sa nazýva Trojkrížová hora a predtým bol známy ako Krivá alebo Plešatá hora. Hora sa nachádza na pravom brehu Vilnie.
Ako viete, Litva zostala v tieni pohanstva dlhšie ako ostatné európske krajiny. Vtedajšie náboženstvo Litvy sa podobalo kultu škandinávskeho Aezira s iba malými rozdielmi v panteóne bohov. Oficiálny dátum prijatia kresťanstva v tejto krajine sa považuje za rok 1387, pretože práve v tomto roku sa knieža veľkovojvodstva Jagaila, ako aj dedič dynastie Gediminovičovcov, knieža Vytautas, rozhodli pokrstiť krajina podľa zvykov a tradícií katolíckej rímskej cirkvi.
Pokusy obrátiť pohanov na pravú vieru predtým zlyhali, pretože misionári boli vždy popravovaní. Na konci 17. storočia bola zaznamenaná legenda, podľa ktorej v prípade neprítomnosti princa Olgerda a tiež guvernéra Gashtolda kvôli vojne zaútočili pohania Vilny na františkánskych mníchov, ktorých Gastold usadil vo svojom dome o hod. žiadosť kresťanskej manželky. Sedem ľudí bolo popravených priamo na trhu a zvyšným siedmim sa podarilo utiecť. Uniknutých mníchov našli na brehu rieky Vilenka - tam ich zhodili z Lysej hory do rieky. Niektoré príbehy hovoria, že mnísi boli najskôr uviazaní, potom pribití na kríže a potom uvrhnutí do Vilenky. Ďalšia legenda rozprávala: štyroch mníchov hodili do rieky, zvyšných troch popravili na krížoch a nechali ich na Lysej hore.
Na brehu rieky Vilny sa v 13. storočí týčil Krivý hrad, ale v roku 1390 ho križiaci vypálili a potom už nebol nikdy obnovený. Práve na tomto mieste, kde sa predtým nachádzal hrad, boli postavené tri drevené kríže na pamiatku bolestnej smrti františkánskych mníchov. V roku 1740 boli kvôli schátraniu nahradené novými. V roku 1869 sa kríže zrútili, ale úrady nedali povolenie na ich obnovu.
V roku 1916 (počas prvej svetovej vojny) sa Vilniusu zmocnili Nemci a potom sa z iniciatívy Kazimíra Mikhalkeviča vyzbierali peniaze na stavbu pamätníka, len z odolnejšieho materiálu. Značnou ťažkosťou bolo dodanie potrebného stavebného materiálu na ťažko dostupný a vysoký kopec, ktorý bolo možné priniesť iba ručne. Práce trvali dva mesiace. Kríže navrhol Anthony Vivulsky. Nemecké úrady nevedeli, že kríže osvetlil kňaz Kažimír. Akonáhle sa však vojna skončila, sovietske úrady nariadili vyhodenie do vzduchu troch krížov; rovnaký osud čakal aj mnohé ďalšie náboženské pamiatky, ktoré boli po zničení jednoducho pochované alebo boli po častiach odstránené.
Po týchto udalostiach nádeje ľudí nevybledli a po kampani v roku 1989 bol pamätník Troch krížov napriek tomu obnovený. Zbierali sa podpisy, ako aj výzvy na úrady, pred ktorými vláda jednoducho nemohla odolať. V deň smútku a nádeje, konkrétne 14. júna 1989, bola napriek tomu náboženská pamiatka Troch krížov obnovená. Obnovenie pamätníka si vyžiadalo dva týždne práce. Nový pamätník plnil funkciu pocty a pamäte všetkým obetiam stalinizmu, pretože práve v deň smútku a nádeje položili úrady základ pre stalinských exulantov.
Pamätník Troch krížov bol navrhnutý podľa skíc architekta Henrikasa Šilingasa a priameho diela sa ujal sochár Stanislovas Kuzma. Nový pamätník verne reprodukuje predchádzajúcu štruktúru navrhnutú Anthonym Vivulským, ale o 1,8 metra vyššiu ako predchádzajúca a namaľovanú svetlejšou bielou farbou. Pamätník posvätil kardinál Vincentas Sladkevičius. Doteraz vedľa nových krížov ležali zvyšky dávno vyhodených do vzduchu, ktoré slúžia ako druh pripomienky tragických udalostí v histórii tejto krajiny, ako aj ako varovanie pre budúce generácie.