Popis atrakcie
Múzeum má oficiálny názov - Múzeum obetí genocídy, ale pri odkazovaní na toto múzeum v každodennej reči, ako aj pri cestách po meste Vilnius, sa najčastejšie používa názov KGB Museum.
Múzeum bolo otvorené 14. októbra 1992 na príkaz ministra školstva a kultúry, ako aj prezidenta Zväzu politických exulantov a väzňov. Múzeum sídlilo v budove, v ktorej sa od polovice štyridsiatych rokov minulého storočia do augusta 1991 nachádzali represívne sovietske štruktúry-NKGB-MGB-KGB a NKVD. Tieto organizácie sa zaoberali vypracovaním plánov zatknutia alebo vyhnanstva obyvateľov Litvy, vykonávali prenasledujúce aktivity disidentov a taktiež všetkými spôsobmi potláčali všetky pokusy ľudí pokúsiť sa obnoviť stratenú nezávislosť.
Táto stavba navyše slúžila litovským ľuďom ako symbol sovietskej okupácie Litvy, ku ktorej došlo pred 50 rokmi. Z tohto dôvodu je pre Litovčanov veľmi dôležité, že je to miesto, kde si svoje miesto našlo Múzeum obetí genocídy, ktoré by malo a bude pripomínať súčasnej a budúcej generácii také tragické a ťažké roky pre celý národ (1940-1990). Samotné múzeum je jedinečné aj tým, že je jediné svojho druhu v bývalých takzvaných republikách ZSSR, ktoré bolo otvorené tam, kde predtým sídlilo sídlo KGB.
Do roku 1997 bolo múzeum reorganizované. Práva zakladateľa tohto múzea boli udelené Centru pre štúdium genocídy a odporu obyvateľov Litvy (CIGRRL) v súlade s vládnym nariadením Litovskej republiky z 24. marca 1997. Vyhláška mala názov: „O prevode Centra pre výskum represií a Múzea obetí genocídy a odporu litovského ľudu“.
V súčasnej dobe je múzeum neoddeliteľnou súčasťou Pamätného oddelenia uvedeného centra. Jeho úlohou je zbierať, uchovávať, skúmať a propagovať historické a dokumentárne materiály, ktoré odrážajú metódy a formy nielen fyzickej, ale aj duchovnej genocídy obyvateľov Litvy, vykonávanej sovietskym okupačným režimom. Okrem toho sa autor zaoberá rozsahom a metódami odporu voči okupačnému režimu.
Expozícia múzea bola umiestnená v budove, ktorá sa stala symbolom utrpenia a smútku pre veľký počet obyvateľov Litvy, kde sa v rokoch 1940-1990 nachádzalo sídlo KGB. Väznica sa nachádzala za rohom bežnej mestskej budovy. Každý deň v ňom boli stovky politických väzňov podrobené krutému mučeniu a boli tiež odsúdení na smrť, ktorá bola vykonaná na rovnakom mieste.
V práci múzea sú výstavy: Litva v rokoch 1940 a 1941. Kým začali represie. V roku 1940 sovietske vojská napadli litovské územie. Krajina bola plná opozične zmýšľajúcich ľudí. Z tohto dôvodu bolo prvým krokom sovietskej vlády vytvorenie inštitúcií, ktoré sa zaoberali problémami nesúhlasu v tejto krajine. V tej dobe už represívne orgány NKVD nazhromaždili pomerne veľa skúseností v boji proti občanom nespokojným so súčasným sovietskym režimom. Len v júli 1940 bolo zatknutých viac ako päťsto litovských vlastencov, bývalých vládnych predstaviteľov a intelektuálov.
Návštevníci múzea sa môžu pozrieť na 19 bývalých buniek, izolačné oddelenie s rozlohou 3 m². metrov, ako aj tri mučiarne. Bunky boli vlhké a úplne nevyhrievané. Navyše v jednej bunke s rozlohou 9 m² metrov hneď bolo až dvadsať väzňov, ktorým bolo prísne zakázané nielen sedieť a ležať, ale aj zatvárať oči. Mučiarne boli čalúnené špeciálnym zvukotesným materiálom, ktorý absorboval hlasné výkriky obetí, ktorým mučitelia zasadili najťažšie údery. Najhoršie však bolo, že ľudia, ktorým bolo zakázané spať v tme a sedieť iba v úplnom odhlučnení, začali strácať orientáciu v priestore a len sa zbláznili. Podlahy takzvaných „mokrých“ciel boli naplnené studenou vodou, zatiaľ čo väzni boli nútení stáť na kovových kotúčoch a nedovolili im tak spať celé dni.
Múzeum má sprievodcov, ktorí boli v minulosti politickými väzňami. Každý sprievodca vždy ukazuje svoj fotoaparát.
