Mníchov je po Berlíne a Hamburgu tretím najväčším mestom Nemecka a zároveň hlavným mestom spolkovej krajiny Bavorsko.
Prvé písomné zmienky o meste pochádzajú z roku 1158 a práve z tohto obdobia siahajú dejiny Mníchova. Do roku 1175 boli okolo osady postavené mohutné obranné múry a Mníchov oficiálne získal štatút „mesta“.
Stredovek
V roku 1180 v dôsledku súdneho sporu, ktorý inicioval nemecký kráľ a cisár Svätej ríše rímskej, Fridrich I. Barbarossa, prišiel saský a bavorský vojvoda Heinrich Leo o značnú časť svojich pozemkov a Otto I. von Wittelsbach sa stal bavorským vojvodom, pričom Mníchov bol prešiel do vedenia biskupa vo Freise. Avšak už v roku 1240 sa Mníchov dostal pod kontrolu Otta II von Wittelsbach. V roku 1255, po rozdelení Bavorska, sa mesto stalo vojvodským sídlom Horného Bavorska a až do roku 1918 zostalo vo vlastníctve dynastie Wittelsbachovcov.
V roku 1314 sa vojvoda Ľudovít IV. Z rodu Wittelsbachovcov stal nemeckým kráľom a v roku 1328 bol korunovaný za cisára Svätej ríše rímskej a udelil Mníchovu „soľný monopol“, čím mestu poskytol významný dodatočný príjem. Napriek niekoľkým ničivým požiarom a niektorým výtržnostiam spôsobeným nespokojnosťou obyvateľov mesta sa Mníchov rýchlo rozvíjal a rozvíjal. V roku 1506 bolo Bavorsko zjednotené a Mníchov sa stal jeho hlavným mestom.
V 16. storočí sa mesto stalo významným kultúrnym centrom a centrom nemeckej protireformácie. Významnou udalosťou v histórii Mníchova v tomto období bolo založenie roku 1589 Dvorného pivovaru Hofbräuhaus, ktorý je dnes jednou z najznámejších svetových pivných reštaurácií s pivnou záhradou a jednou z hlavných atrakcií Mníchova.
V roku 1609 bola z iniciatívy bavorského vojvodu Maximiliána I. založená v Mníchove Katolícka liga, ktorá neskôr hrala dôležitú úlohu v počiatočnej fáze takzvanej tridsaťročnej vojny (1618-1648) o hegemóniu v Európe. V roku 1632 obsadili vojská švédskeho kráľa Gustava II. Adolfa Mníchov a Maximiliána I., ktorý bol v tom čase už voličom ríše, vylúčili z mesta. Len o dva roky neskôr si násilné prepuknutie démonického moru vyžiadalo takmer tretinu mníchovskej populácie. V roku 1648 sa podpísaním Vestfálskeho mieru skončila tridsaťročná vojna a Mníchov je vrátený pod kontrolu bavorského kurfirsta.
19. a 20. storočie
V roku 1806, po rozpade Svätej ríše rímskej, sa Mníchov stal hlavným mestom Bavorského kráľovstva. Všeobecne platí, že 19. storočie bolo pre mesto poznačené rýchlou industrializáciou a rýchlym kultúrnym rozvojom. V tomto období sa výrazne zmenil aj architektonický vzhľad mesta.
V roku 1914, keď vypukla prvá svetová vojna, prišiel do mesta hladomor a pustošenie a už v roku 1916 bol Mníchov vážne poškodený v dôsledku bombardovania francúzskeho letectva. Povojnové obdobie bolo tiež veľmi ťažké. Mníchov sa ocitol v centre politických nepokojov a práve tu sa v roku 1923 konal takzvaný „Beer Putsch“(vedený nacionálnym socialistom Adolfom Hitlerom a generálom Ludendorffom), ktorého účelom bolo uchopenie moci a zvrhnutie Výmarská republika.
V predvečer 2. svetovej vojny sa Mníchov skutočne stal sídlom nacistov a následne vošiel do histórie neslávne známou „Mníchovskou dohodou“(1938), podľa ktorej boli Sudety patriace Československu prevedené do Nemecka. Mníchov, ktorý bol v podstate baštou nacistov, sa však stal aj jedným z dôležitých centier rôznych odbojových hnutí vrátane podzemnej študentskej organizácie „Biela ruža“. Počas vojny bolo mesto opakovane bombardované a dôkladne zničené.
Mníchov je dnes veľkým priemyselným, kultúrnym a výskumným centrom. V Mníchove sa nachádza aj svetovo uznávaný Oktoberfest, ktorý nemá medzi takýmito podujatiami obdobu a každoročne priláka milióny návštevníkov z celého sveta.
