Čierny dvojhlavý orol, symbol Ruskej ríše, bol do roku 1917 pomerne častým návštevníkom heraldických znakov miest a provincií. Po októbrovej revolúcii pre neho samozrejme nebolo miesto. Na konci dvadsiateho storočia boli mnohé znaky, napríklad erb Kostroma, obnovené a znova schválené.
Opis oficiálneho symbolu Kostromy
Farebná fotografia erbu tohto ruského mesta ukazuje množstvo odtieňov modrej palety a to je jeho hlavný rozdiel od väčšiny heraldických znakov sveta, v ktorých je jeden, maximálne dva odtiene tej istej farby. To všetko je spojené s výberom nasledujúcich hlavných fragmentov, heraldického symbolu Kostromy: pozadia štítu vo forme azúrovej oblohy; vlny znázornené kombináciou tmavo modrej a striebornej.
Erb mesta má navyše hlavný symbolický prvok, pre ktorého obraz boli vybrané vzácne odtiene - zlato a striebro. Toto je galéra so stiahnutými plachtami. Keď zväčšíte farebnú fotografiu erbu alebo obrázok, na obrazovke monitora je vidieť desať veslárov.
Stožiar galeje je zakončený vlajúcim imperiálnym štandardom zobrazujúcim čierneho orla dvojhlavého. Vták navyše vyzerá rovnako ako na štandardoch, erboch, schválených veľkou cisárovnou Katarínou II.
Historický symbol
Erb Kostromy udelila Veľká Katarína, ako ju jej súčasníci nazývali, v októbri 1767. Stalo sa to potom, čo mesto navštívila cisárovná. Do tej doby mohli mešťania svojim susedom iba závidieť ich vlastný heraldický symbol.
V roku 1719 bola v dôsledku ďalšej administratívno-územnej reformy vytvorená provincia Kostroma, navyše ako súčasť moskovskej provincie. Objavil sa prvý znak mesta, ktorý, bohužiaľ, nebol schválený.
A iba Katarína II., Keď dorazila do Kostromy a bolo to po vode, urobila mestu veľký dar vo forme vlastného heraldického symbolu. Možno to uľahčilo veľkolepé prijatie, ktoré obyvatelia mesta vládnucej osobe poskytli, nie bez zvonov, delostreleckého ohňostroja, osvetlenia.
To všetko sa tak živo zapísalo do pamäte cisárovnej, že nariadila Heraldii, aby urobila mesto Kostroma erbom. Kuchyňa „Tver“, na ktorú vládnuca osoba dorazila do mesta, odvtedy neopustila Kostromu a zdobila jej erb dodnes.
