Popis atrakcie
Gorizia je útulné malebné mestečko, ktoré sa nachádza 70 km od letoviska Lignano na pobreží Jadranského mora v Taliansku. Podľa posledného sčítania ľudu v ňom žije asi 36 tisíc ľudí.
Ľudia prichádzajú do Gorice, aby si užili jedinečnú atmosféru pohraničného mesta: na námestí Piazza Transalpina, delenom múrom až do roku 2004, sa dá doslova stáť jednou nohou v Taliansku a druhou v Slovinsku. Toto mesto je miestom stretu dvoch svetov - latinského a slovanského - s rôznymi kultúrami a tradíciami, ktoré však spája jedna krajina. Gorizia je navyše súčasťou Collino - jednej z najlepších vinárskych oblastí Friuli Venezia Giulia.
Prvé stopy osídlenia na území modernej Gorice pochádzajú z 1. storočia pred naším letopočtom, ale názov mesta sa prvýkrát spomína až v roku 1001. V období medzi 13. a 14. storočím dosiahlo mesto svoj najvyšší vrchol, keď tu existovali župy Padova a Treviso. V prvej polovici 15. storočia sa však Gorizia stala súčasťou Benátskej republiky a o nejaký čas neskôr prešla do vlastníctva Maximiliána I. Habsburského. Od tej chvíle až do roku 1918 zostalo mesto majetkom habsburskej dynastie.
Počas prvej svetovej vojny zajali Goriziu talianske jednotky a počas fašistického režimu bolo mesto prestavané a vybavené novými cestami a priemyselnými zónami. A potom, v polovici 20. rokov 20. storočia, začala politika odnárodnenia slovanských menšín v Gorizii.
Počas druhej svetovej vojny, po kapitulácii Talianska v roku 1943, sa územie Gorizia stalo arénou nacistického odporu. Na konci vojenského konfliktu mala obec na základe mierovej zmluvy povinnosť previesť tri pätiny svojho územia, na ktorom žilo 15% obyvateľstva, do Juhoslávie. Stará časť mesta a väčšina obytných oblastí však zostala v Taliansku.
Neskôr bola Gorizia často porovnávaná s Berlínom - rovnako ako nemecké hlavné mesto ju rozdeľoval múr so strážnymi vežami a guľometmi. Dnes na tom istom námestí Piazza Transalpina na mieste múru môžete vidieť mozaiky a pamätné tabule. Keď Slovinsko v roku 2001 pristúpilo k Schengenskej dohode, Gorizia a Nova Gorizia (slovinská časť mesta) už nemajú hranice.
História mesta sem nepochybne láka tisíce turistov. Tu môžu preskúmať množstvo pamiatok, ako napríklad hrad, ktorý sa týči na kopci. Z hradu sa pešo dostanete k Palazzo Veneto a Palazzo della Provincia. Pod krytou galériou spájajúcou obe budovy sú viditeľné časti vojenskej posádky stredoveku - kuchyňa so stolmi, príborníkmi, príborom, stoličkami atď. Neďaleko sú katedrály Sant Hilario di Aquileia a San Taziano. V Gorizii stojí za to vidieť aj kostol Sant Ignazio, synagógu z 18. storočia a kostol San Rocco z konca 15. storočia.
Početné parky mesta poskytujú jeho obyvateľom a hosťom možnosti relaxácie a jednoty s prírodou. Najpopulárnejšie sú zámocký park a park Valle di Corno, ktorý sa tiahne pozdĺž rieky Corno.
Pridaný popis:
Sergey 19. januára 2014
V Gorizii sa odohrali udalosti románu „Rozlúčka so zbraňami“laureáta Nobilie E. Hemingwaya.
