Popis atrakcie
Kostol Saint-Medard, jediný stredoveký kostol v štvrti Saint-Marseille, bol postavený na mieste kaplnky Saint-Medard, ktorá tu existovala v 9. storočí. Kaplnka bola pomenovaná podľa svätého Medarda, biskupa z Nuayonu v čase kráľa Clotara I. Ako vyplýva z kroník, biskup bol silný a nezávislý muž: asi v roku 550 vysvätil za diakoniu franskú kráľovnú Radegundu, ktorá utiekla pred svojou nemilovanou manžel, Clotar.
Postupom času bolo na mieste kaplnky postavené prvé parížske biskupstvo, ktoré zničili Vikingovia v 7. storočí. V bule pápeža Alexandra III. (1163) sa spomína druhý kostol Saint-Medard, postavený na rovnakom mieste a zaradený do opátstva sv. Genevieve. Budova na súčasnej ulici Muftar je už tretím kostolom zasväteným sv. Medaru.
Stavba existujúceho chrámu sa začala v 15. storočí - tento proces prerušený náboženskými vojnami pokračoval až do 18. storočia. V roku 1561 hugenoti vypálili kostol po strete s katolíckymi farníkmi. Tento požiar dal signál k polstoročnej ozbrojenej konfrontácii medzi katolíkmi a protestantmi, ktorej vyvrcholením bola Noc svätého Bartolomeja.
V druhej polovici 17. storočia si kostol vybrali jansenisti - prívrženci heretickej doktríny, odsúdenej bulou pápeža Inocenta X (1653). Jansenisti s vlastnými poverami postupne zdegenerovali na sektu. Na cintoríne kostola Saint-Medard je pochovaný významný zástanca doktríny, diakon François Paris. K jeho hrobu sa začali schádzať takzvaní konvulzívci, prežívali extázu a verili, že sa tu uzdravujú beznádejne chorí. Keď sa to kráľ Ľudovít XV. Dozvedel, nariadil uzamknutie cintorína a zastavenie všetkých zázrakov na tomto mieste. Potom sa na bráne objavil nápis „Kráľ zakazuje Bohu, aby tu robil zázraky“.
Kostol sa nachádza na ulici Rue Mouffetard - úzky, zakrivený, zachovaný z čias stredovekého Paríža, nezničený barónom Haussmannom. Mnoho domov na ulici patrí do 17. storočia. Stále na nich visia staré obchodné značky, ktorými Parížania určovali adresu pred Napoleonom (číslovanie domov zaviedol práve cisár). Žili tu Pascal, Descartes, Diderot, Emile Zola, Prosper Mérimée.
Charakteristickou črtou ulice je obrovský trh s pouličným jedlom rozprestierajúci sa priamo pred kostolom s horami ovocia a iného jedla.
