Iracké železnice majú viac ako 2 000 km tratí. Líšia sa v štandardnom rozchode, ktorý je 1435 mm. Železničný systém prevádzkuje IRR. Cesty prechádzajú územím štátu od Basry po Bagdad, vetvy cesty smerujú do Mosulu, Erbilu a Akashatu. Dopravný systém v Iraku sa vyvinul v polovici minulého storočia. V dôsledku vojen sa stav železničného sektora zhoršil. V roku 2003 bola osobná doprava úplne zastavená, pretože vypukla vojna. Železničná doprava začala opäť fungovať v roku 2008.
Charakteristika železničnej sféry
V roku 1914 bol otvorený prvý rad Bagdad - Samarra. Dĺžka tratí bola 123 km. Dnes má krajina železničnú, cestnú a leteckú komunikáciu. Počas vojny bola poškodená dopravná infraštruktúra. V dobrom stave sú iba hlavné diaľnice. Je potrebné opraviť sekundárne koľaje. Diaľnice tvoria dobre rozvetvenú sieť. V Iraku existujú medzinárodné letiská (v Basre a Bagdade). Na obsluhu domácich leteckých spoločností slúži viac ako 100 letísk. Krajina udržiava námornú dopravu pomocou prístavov. Hlavnými prístavmi sú Fao, Basra, Ez-Zubair a Umm Qasr. Osobná doprava prebieha po trase Mosul - Kirkúk - Bagdad - Basra. Do Erbilu vedie linka, ktorá sa kvôli situácii s irackým Kurdistanom prestala používať.
O iracké železnice nie je medzi miestnym obyvateľstvom veľký záujem. Väčšina ľudí uprednostňuje cestu autobusom. Irackým autobusom chýba vybavenie a je potrebné ich aktualizovať. Odchod nastáva, keď je naplnený. Po meste sa môžete dostať taxíkom. Irak udržiava dopravné spojenie so susednými krajinami pomocou vlakov. Je spojená s Tureckom, Sýriou, Iránom, Saudskou Arábiou. Existuje linka do Jordánska, ktorá je stále veľmi málo využívaná. Bagdad má metro postavené pred 20 rokmi. Metro nie je dostatočne rozvinuté a nie je úplne funkčné.
Prekážky rozvoja železničnej komunikácie
Rozvoju dopravného systému krajiny bránia pravidelné nepriateľské akcie. Hlavným faktorom ovplyvňujúcim stav železničnej siete je ekonomika. Podkopalo sa to napriek tomu, že Irak má druhé najväčšie zásoby ropy na svete, hneď po Saudskej Arábii. Krajina má nedostatočne rozvinutú infraštruktúru, neefektívny verejný sektor, nízku životnú úroveň a obrovský vonkajší dlh.
