Popis atrakcie
Sarajevské tunely sú pripomienkou balkánskej občianskej vojny v deväťdesiatych rokoch. Obyvatelia Sarajeva, ktorí prežili obliehanie, ho nazývajú „tunel nádeje“, „tunel života“, pričom zdôrazňujú dôležitosť tejto štruktúry pre mesto a pre výsledok vojny.
Táto atrakcia nie je architektonickou pamiatkou, nie je to staroveký hrad ani slávny park. Toto je odkaz vojny, ktorá úplne zmenila život a geografiu celého regiónu. O význame tunela svedčí fakt, že bol ručne položený v čo najkratšom čase: 2800 metrov za šesť mesiacov.
Počas obliehania Sarajeva sa letisko stalo neutrálnym územím kontrolovaným silami OSN. Prostredníctvom nej dostalo mesto humanitárnu pomoc pre obyvateľov. Bosnianske ozbrojené sily však potrebovali aj muníciu, ktorú nebolo možné prenášať prostredníctvom mierových síl. Za týmto účelom bol vykopaný tunel. Jeho vchod bol v neopísateľnom dome pri letisku, jeho východ bol v obytnej štvrti bosnianskeho územia Sarajevo.
Začiatok prác bol náročný kvôli nedostatku pracovných síl, nástrojov a materiálu na vykonávanie podzemných prác. Tunel bol razený lopatami a krompáčmi, nepretržite, v troch smenách. Krajina bola vyvezená na kolieskach, tajne od OSN a od Srbov. Priechod niekoľkokrát zaplavila podzemná voda; museli sa tiež vypúšťať ručne.
V júli 1993 prešli tunelom prvé vojenské zásoby do mesta. Na začiatku bol tunel iba bahnitým hlineným priechodom spevneným drevom a kovom. Tovar bol doručený ručne. O necelý rok neskôr spojili oba konce malé železničné koľaje. Rovnaké malé železničné vozíky niesli spolu náklad až 400 kg.
V určitom okamihu sa existencia tunela dostala do povedomia pozorovateľov OSN. Túto cestu začali používať aj na to, aby sa dostali do obkľúčeného mesta.
Posledná etapa tunelového usporiadania zahŕňa položenie elektrického kábla, systémy na čerpanie podvodnej vody. Bol položený plynovod na dodávku ropy do mesta. Potom priniesli elektrické svetlá a telefónny kábel.
Za dva a pol roka obliehania tunelom obliehaného Sarajeva zanechalo asi 400 tisíc utečencov.
