Popis atrakcie
Gréci a Rimania často organizovali preteky vozov, a preto bol hipodróm charakteristickým znakom veľkej polis (mesta). V roku 203 začal Septimius Sever prestavať mesto, ktoré zničil, a prvé, čo urobil, bolo, že začal s výstavbou hipodrómu. Konštantín I. urobil územie Hipodromu väčšie a krajšie. Za jeho vlády bol hipodróm dlhý asi 500 metrov a široký 130 metrov. Bežecké pásy mali tvar U. Obklopovali divácke tribúny pre 40 000 divákov. Luxusná cisárska skrinka sa nachádzala na juhovýchodnej strane a bola spojená s palácom.
Hippodróm bol dlhý čas centrom sociálneho a športového života hlavného mesta Byzantskej ríše. Organizovali sa tu preteky vozov, súboje gladiátorov s divými zvieratami, ale aj vystúpenia výtvarníkov, akrobatov, hudobníkov a slávnostné obrady. Postupne sa obyvatelia mesta rozdelili na dva tímy fanúšikov - „modrý“a „zelený“. Populárne tímy, ktoré sa zúčastnili pretekov, boli oblečené v šatách týchto farieb. Strety medzi „fanúšikmi“mali často politický a náboženský charakter a sprevádzali ich nepokoje, pogromy a krvavé masakry. Pri jednom takom veľkom pogrome, ku ktorému došlo v roku 532, vypukol požiar, polovica mesta vyhorela, zahynulo asi 30 000 ľudí. Cisársku rezidenciu premiestnili z Veľkého paláca a Hippodróm sa začal rúcať. V roku 1204 účastníci IV. Krížovej výpravy konečne zničili a vyplienili hipodróm. Osmani, ktorí okupovali Konštantínopol, nemali radi preteky vozov, a preto sa nezaoberali obnovou hipodrómu, ktorý sa zmenil na zdroj mramoru, stĺpov a kamenných blokov na stavbu.
Po postavení mešity Sultanahmed sa miesto bývalého hipodrómu začalo nazývať At Meydany (Konské námestie). Konal sa tu výcvik koní a rôzne verejné akcie. Dnes sa toto námestie nazýva Sultanahmed Meidani (Sultanahmedovo námestie). Stopy hipodrómu boli zasypané zeminou (hrúbka vrstvy 4-5 metrov) a vznikol obrovský park.
Z hipodrómu sa zachovali iba ruiny oblúkov a fragmenty múrov. Kedysi bola stena Hippodromu, ktorá nesie názov „Spina“, ozdobená pomníkmi, sochami, obeliskom, presýpacími hodinami a inými trofejami. Egyptský obelisk (výška 20 metrov), stĺp Konštantína Porfirogeneta (výška 32 metrov) a hadí stĺp z Apolónovho chrámu prežili dodnes. Zachovali sa aj 4 bronzové kone (4. storočie pred n. L.), Ktoré boli nainštalované na strechu štartovacích miestností hipodrómu. V roku 1204 križiaci ukradli bronzové kone a nainštalovali ich na fasádu Dómu svätého Marka v Benátkach. Ale v roku 1797 Napoleon dobyl Taliansko a nariadil osadenie koní na kolotočový oblúk v Paríži. A v roku 1815 boli kone vrátené do Benátok a dnes sú v múzeu svätého Marka.
V západnej časti hipodrómu sa nachádza palác Ibrahima Pašu (16. storočie). V súčasnosti v ňom sídli Múzeum tureckého a islamského umenia, ktoré zobrazuje staré rukopisy, koberce, iznické dlaždice, miniatúry a starodávne oblečenie.
