Popis atrakcie
Mesto Perge bolo založené po trójskej vojne a čoskoro sa stalo hlavným prístavom Pamfýlie. O meste zostalo málo informácií až do príchodu Alexandra Veľkého v roku 333 pred n. Obyvatelia Perge mu sami otvorili brány a umožnili veliteľovi využiť mesto ako vojenskú základňu. V roku 133 pred Kr. mesto Perge sa stalo súčasťou Rímskej ríše. Počas rímskej vlády začalo mesto rásť a prosperovať. Perge je známy aj tým, že apoštol Pavol tu prvýkrát čítal svoju kázeň.
Mestské divadlo grécko-rímskeho typu bolo postavené v druhej polovici 2. storočia n. L. a naraz sa tam zmestilo asi 15 tisíc divákov. Budova pozostávala z dvoch poschodí. Steny sú zdobené reliéfmi zobrazujúcimi Dionýza a Kentrosa. Aj dnes je možné rozoznať fragmenty týchto dekorácií. Všetky miesta pre divákov sú rozdelené do dvoch sektorov s trinástimi rozloženými sedadlami. Rimania využívali budovu divadla na gladiátorské boje. Na vonkajšej stene divadla bola postavená fontána. Pred divadlom sa nachádza dodnes zachovaný štadión v tvare písmena U. Bol tiež postavený v 2. storočí nášho letopočtu. Štadión pojme 12 -tisíc divákov.
Zachovali sa časti mestských hradieb vysokých až 12 metrov. Južná brána, ktorou turisti vstupujú do mesta, sa nazýva aj „rímska brána“. Hneď za nimi je Helénska brána (3. storočie n. L.). Na okrajoch brány sú zaoblené veže so zničeným vrcholom a výklenkami, v ktorých sa nachádzajú plastiky nájdené pri vykopávkach. Mimo brány je malé nádvorie s výklenkami v stenách. Severná strana nádvoria má tri vchody. Sú postavené vo forme dvojpodlažných prístupov. Vo výklenkoch tejto vstupnej stavby stáli kedysi sochy rímskych cisárov a cisárovných.
Na východnej strane Helenistickej brány je Perga Agora. Bol postavený v 4. storočí n. L. Agora je obklopená stĺpmi a po obvode sú umiestnené dielne a miestnosti. V strede je okrúhly chrám. Na južnej strane je kostol. Nedávne archeologické prieskumy odhalili dobre zachované rímske kúpele oproti agore.
Od hlavnej brány k akropole je široká, mramorom vydláždená arkádska ulica s kolonádami na oboch stranách. V strede ulice je dva metre široký vodný kanál a po stranách stánky obchodníkov. Touto hlavnou ulicou prechádza ďalšia, prebiehajúca od východu na západ, na rozšírenom západnom konci ktorej sa nachádzajú zrúcaniny monumentálneho palaestra. Palestra je zachovalá budova zasvätená cisárovi Claudiovi (41-54 n. L.). Ruiny kúpeľov sa nachádzajú v blízkosti mestských hradieb na západnom konci tejto ulice.
Na východnej strane ulice Arkadiana bola počas byzantskej éry postavená biskupská bazilika s dvoma loďami. Na opačnej strane Arcadianu, na úpätí akropoly, sa nachádza nymfa (posvätný prameň), čo je polkruhová stavba pochádzajúca z obdobia vlády Hadriána (130-150 n. L.). V strede tejto obrovskej fontány, dlhej 21 metrov a širokej 37,5 metra, stála socha boha rieky. Na území fontány bolo nájdených mnoho rôznych sôch.
Akropola sa nachádzala na hore hneď za nymfou. Z neho na samom vrchu zostala jedna nevzhľadná budova, v ktorej sú uložené pozostatky mramorových stĺpov a klenutých stropov.
